Hurghada II

V Hurghade strávime celý týžden. Posádka sa pomaly rozutekala, jedni do Luxoru, druhí potápať, Lars sa chystá do Aswanu a Abu Simbelu. My sme dali zatiaľ pohodu na lodi. Spravili sme revíziu Larsových bicyklov a vyrazili do ulíc, čo v nich spôsobilo značný rozruch. Nie, že by tu bicykle nepoznali, ale asi nevideli takéto malé. A už vôbec nechápali, ako sme na nich mohli prísť až zo Slovenska. :D


V sobotu 10. 7., presne po 49 dňoch od rozlúčky v Café Nona, sme prvýkrat “spoločnesky žili”. Už bolo aj načase. Naši americkí susedia oproti cez mólo na jachte Leander (41ft), Paul a Shima, nás pozvali na sobotu večer na palubu, že majú žúr a príde pár priateľov.


Shima je pôvodne z Istanbulu a s Paulom sa v roku 2007 z Bostonu vypravili na plavbu po východnom pobreží USA, ktorá sa zmenila na plavbu okolo sveta s cieľom Istanbul. Predtým mali len minimálne znalosti o lodiach či jachtingu, všetko sa naučili “za jazdy”. Na ich prvý “ocean passage” z USA na Bermudy mali so sebou priateľa Chrisa, skúseného jachtára, ale potom už bolo všetko na nich. Po troch rokoch sa im plavba blíži ku koncu. Shima je v požehnanom stave, tak sa ”ponáhľajú”, aby to v Istanbule stihli do pôrodnice.


Na “žúrku” sme prišli vyzbrojení dvoma plechovkami piva Grolsch z Port Said. Paulovi sa hneď rozžiarili očká, pretože je to jeho obľúbené holandské pivo. Okamžite ponúkol na výmenu na výber Heineken, Stella Artois, Hoegarden, Leffe a Guiness, všetko v skle.


Magda a Amina, biologičky z Milána, sú v Hurghade na tri roky a pracujú pre enviromentálnu neziskovku HEPCA. Oni dve konkrétne monitorujú život cicavcov v Červenom mori, t.j. rátajú delfínov a pod., no proste, Life Aquatic naživo. V Červenom mori žije vraj osem druhov delfínov a ďaľších osem druhov sa vyskytuje v menšom počte, plus nejaké tie menšie veľryby. Spolu s nimi bol Hani, egypťan, ktorý pracuje na výskumnej lodi HEPCA. Milý chalan, moc toho po anglicky nenahovoril a ani nechcel nič jesť, vraj drží diétu, takže len pivo a cigareta. Ale aspoň nám ujasnil, aký je rozdiel medzi Marhaba a Salam Aleikum.


A nakoniec Serhat z Turecka, ktorý žije so svojou mamou na drevenom, 24 metrovom dvojsťažníku MS Vogue II, kotviacom pri vedľajšom móle, ktorú sám s bratom postavil. Povolaním je prekvapivo staviteľ lodí. Keď prišla ekonomická kríza a odberatelia zrušili objednávky na tri už rozostavané lode, podnik im skoro položilo. Serhat, jeho brat so ženou a ich matka sa vydali na plavbu a po troch mesiacoch sa usadili v Hurghade, kde sa spočiatku pretľkali ako mohli. Nakoniec sa usmialo štastie a momentálne má rozostavanú svoju prvú loď v Egypte a každý deň dochádza do neďalekého prístavu Safara, dohliadať na stavbu. Inak MS Vogue II je za 750.000 euro na predaj, ak by ste mali niekto záujem. :) Je to taký väčší rodinný dom so šiestimi “spálňami”. Pohodlná a luxusná plachetnica, pre nich ale zbytočne velká. Keď ju predá, plánuje za tretinu mame kúpiť byt v Istanbule, tretinu vyplatiť bratovi a za svôj podiel si kúpiť menšiu jachtu.


Tých pív sme vypili viac než za celý mesiac a skončili okolo polnoci, čo je pre nás pokročilá hodina, väčšinou chodíme spávať so sliepkami. Každopádne bolo veľmi príjmné po dlhej dobe posediet a pokecať s milými ľudmi našej vekovej kategórie. Na ďaľší večer sme naplánovali spoločné pozeranie finále MS. v maríne v Star Lounge bare, pri egyptskom pive Stella. Gól v predĺžení sme ale nevideli, to sme sa už presúvali na stanicu na autobus do 300km vzdialeného Luxoru.


Dorazili sme 6:30, rýchlo sme sa preplavili na západný breh Nílu a požičali si bicykle. Po ceste do Údolia kráľov sme sa stavili v chráme Hatšepsovet, ktorý až tak veľký dojem na nás neurobil. Ůdolie kráľov to už zabilo úplne. Po desiatich kilometroch do mierneho kopca, v neuveriteľnom teple napriek tomu, že bolo skoro ráno, dorazíte na miesto a tam vás privíta parkovisko so stovkami energiou nabitých turistov práve vystúpivších z pohodlia air-con busov. Takže na pokraji kolapsu sme sa zvalili do tieňa a pozbierali zbytok síl, expresne pozreli tri hrobky a dole kopcom rýchlo preč. Egypťania, ktorých živobytie nejako súvisí s turizmom, sú otravní ako muchy a vedia vám neuveriteľne znepríjemniť život. Majú zopár trikov: oslovujú vás “my friend”, miesto očí majú $-$ a žlté predné zuby, takže ich po chvíli odhalíte. Samozrejme tento fenomén existuje aj v iných krajinách, ale v Egypte to dotiahli do extrémum. Ospravedlňujeme sa všetkým slušným egypťanom, ktorí nám ochotne pomohli a poradili, ale toto je naša prvá a asi posledná návšteva. Údolie kráľovien a x ďaľších chrámov a hrobiek sme radšej vynechali.


Chrám v Luxore na brehu Níla sme si obzreli len cez plot a radšej sa dotrmácali do Karnaku. Obrovský chrámový komplex, stojí za to vidieť aj keď ide o život. Neskôr sme sa dozvedeli, že v ten deň bolo v Luxore 49 °C.


Večer sme nasadli na vlak do Aswanu. 1.trieda vyzerá ako smetiarske auto po vyprázdnení, ale sedátka su pohodlné. Najjužnejšie položené egyptské mesto, a kedysi dôležitá križovatka karaván, taktiež hraničné mesto do Núbie, dnes známe aj vďaka Asuánskej priehrade a najväčšiemu umelému jazeru sveta Nasser.





V Aswane v hoteli sprcha a tri hodiny spánku a ráno o tretej sadáme do minibusu smer Abu Simbel. Teplota tu v noci neklesla ani o stupeň. V Abu Simbel sú dva chrámy vytesané do skaly, väčší zasvätený Ramsesovi II a menší jeho žene Nefertati. Na tom by nič nebolo, keby to nebol chrám s 20 metrov vysokými sochami Ramsesa II, v nádhernej scenérii s pohľadom do púšte ponad jazero Nasser. Dokonale zachovaný, po stáročia zabudnutý a zasypaný pieskom, bol objavený a odkrytý počas 19. storočia. Potom začali stavať tú obrovskú priehradu a hrozilo mu zatopenie ako rade ďaľších pamiatok. Oba chrámy v 60. rokoch rozrezali na kusy a presunuli o niekoľko desiatok metrov vyššie a nanovo poskladali a vďaka UNESCO tak zachránili. Po ceste späť do Aswanu sme sa preplavili na ostrov Agilika, kam z rovnakého dôvodu presunuli chrám Philae. Výlet na otočku do Luxoru sa teda zvrtol na 52 hodinovú jazdu, počas ktorej sme spravili po súši viac ako 1700 kilometrov a dokonca prekročili aj obratník Raka. Sme radi, že sme späť na lodi a na súš tak skoro nevkročíme!