Ospravedlňujeme sa všetkým, ktorým sa neozveme napriek tomu, že nás na chvíľu vidia on-line. Ale aby som dal odpoveď na Steklounovú nezodpovedanú otázku: áno, už nás tie čubky dolu kanálom pustili.
V utorok, 10:30 prišiel dlhoočakávaný “pilot” a mohli sme vyraziť. Pilot je povinnosť pri plavbe kanálom. V polovici kanála je prístav Ismailia, ktorý znamená pre jachty nutnú zastávku na noc. Prvý 78 km úsek nám trval sedem a pol hodiny. Ismailia je menšie, čistejšie a voňavejšie miesto, dokonca aj voda v prístave sa pripodobnieva morskej vode. Po večeri sme si v “yacht clube” pozreli prvé semifinále a šli spať. Človek by mal dojem, že v Egypte musí byť množstvo jachtárov, kedže jacht klub kaviareň v Port Said aj v Ismailii je večer nabitá ľudmi. “Kalia” tam chlapi, decká a ženy v burkách pri mirinde a pepsi až do druhej rána, keď my už dávno spíme. V YC Ismailia kotvili dve lode, Jennifer a powerboat už nižšie spomínaného američana, ktorý sa medzitým trochu ukľudnil. So ženou a ich psom majú namierené do Saudskej Arábie, kde jeho manželka dostala prácu v královskej nemocnici. Kráľovskú loď sme videli v Gočeku ak si pamätáte, takže si viete predstaviť tú nemocnicu. Majú tam vraj tú najlepšiu techniku na svete, no nemajú ľudí, ktorí by ju vedeli obsluhovať. Čo bude robiť on nevieme, ale podľa jeho výzoru by mohol založiť miestnu pobočku Hell's Angels.
5:30 ráno nás budí pilot (našťastie no warships today), ktorý nás bude sprevádzať do Port Suez. Ten prvý si poctivo tých sedem hodín odkormidloval, ten druhý akurát chrchlal a väčšinu cesty prespal a ani sa nevyzul zo svojich bielych polobotiek čo Larsa evidentne dosť napálilo, takže dostal bakšiš len desať dolárov a žiadne marlborky. Druhá polovica (82 km) je kanál len z časti, pri stavbe využili jazerá Timsah, Great Bitter Lake a Small Bitter Lake. Okolo 15:00 sme na konci v Port Suez a ani sa nezastavujeme len počkáme, kým pilota vyzdvihne loď.
Ešte zopár faktov: Suezský kanál je 160km dlhý, plavebná dráha je 23m hlboká a 130 až 200m široká. Na stavbu kanálu presvedčil Said Pashu francúz Ferdinand de Lesseps a dokončený bol za desať rokov v.r. 1869. Lenže Pashu to priviedlo na mizinu, čo využili briti a francúzi, ktorí ovládli 75% podiel v Suez Canal Co. a mastili si kapsy až do roku 1956, keď egyptská vláda kanál znárodnila. Denne kanálom prejde viac ako 60 lodí a poplatky za tranzit tvoria obrovskú časť egyptských príjmov.
Ešte nachvíľu späť k Port Said. Zaujímavé je, že mesto má štatút bezcolnej zóny. Čo pre nás znamená, že sa tu “dá” kúpiť nejaký alkohol, len nám chvíľu trvalo, než sme na to prišli. V meste je množstvo obchodov, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako “Domáce potreby”, alebo obchod s “bielou technikou”. Stačí ale vojsť dnu a vybehnúť na poschodie a tralalá – plno cigariet, chlastu a počítačových hier. Vodka, whisky a pod. od 12 USD, kartón holandského piva za 17 USD, lacnejšie ako doma. A nenakupujú tam len cudzinci, (okrem nás sme ani žiadnych nestretli), ale potajme aj miestna omladina. Takže sme sa zásobili a s prídelom jedno pivo každý tretí deň, možno vydržíme až do Jemenu.
V Suezskom zálive nás Červené more privítalo krásnym severákom (15 – 20 uzlov), zbytok dňa a celú noc sme valili na juh s genou a jibom na motýľa a s plnou hlavnou plachtou. Štvrtok vietor ešte zosílil na 25 v nárazoch 30kts a tak sme do Hurghady dorazili na čistý “zaďák” aj bez hlavnej plachty rýchlosťou v 7-8kts už 19:00 hod.
V Hurghade je fungl nová marína s najkrajšou farbou vody, asi dve desiatky plachetníc a o niečo viac motorových jácht, s ktorými robia denné potápačské výlety k útesom v okolí ostrova Giftun. Inak ale nemá moc charakter, je tu plno barov, reštaurácií a obchodov s euro cenami, kde chodia očumovať turisti z východného bloku ubytovaní v rezortoch. Dokonca aj v meste na trhu mi predavač melónov hovorí, že “Sladký!” !?!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára