Lebanon

Beyrouth, Baalbek, Byblos

V Jounieh končia svoju plavbu Micke a Pia. V Bejrúte ale ostávajú ešte zopár dní a v nedeľu ráno sa stretávame v lobby hotela Concorde, kde sú ubytovaní. Počas vojny tu bolo zriadené press centrum a bývali tu zahraniční vojnoví spravodaji. Micke nám totiž sľúbil “komentovanú” prehliadku mesta. Počas celej vojny hotel nedostal jediný zásah raketou, ale vraj tam mali v klietke papagája, ktorý zvuk lietajúcich bômb skvelo imitoval. Micke oprášil svoje staré známosti a zajednal dve autá s vodičmi, ktorí nás potom ďaľších sedem hodín vozili v Bejrúte z miesta na miesto.


Micke
Ako sme už písali, Micke slúžil v U. N. Peace Forces, do ktorých vstúpil ako dobrovoľník po skončení základnej vojenskej služby. Jeho špecializácia bola medik – prvá pomoc. Prvého polroka na Cypruse mal veľkú pohodu, na jar 1982 ho ale prevelili do Libanonu. V júni začal Izreal inváziu do južného Libanonu a to už bolo po srande. Micke robil eskort sanitky, poskytoval prvú pomoc, prípadne sám sanitku riadil tam, kde bolo treba.
Pia ako dobrvoľník odišla zo Švédska do Libanonu a pracovala v nemocnici v laboratóriu, mala na starosť odbery a transfúzie krvi. Tam sa Pia s Mickom spoznali.

Bejrút má viac ako dva milióny obyvateľov a na prvý pohľad je jasné, že Libanon chudobou netrpí. Napriek tomu, že sa spamätáva z dlhoročnej občianskej vojny (1975-1990) je Bejrút živá metropola prvej triedy so všetkým, čo k tomu patrí. Jednou z našich posledných zastávok boli ale štvrte Sabra a Shátila. Tieto utečenecké tábory postupne splynuli do jednej veľkej chudinskej štvrti. 16. až 18. júna 1982 sa tu odohral nechvalne známy masaker, keď Kresťanské libanonské milície za “pomoci” izrealskej armády, ktorá tábor obkľúčila a uzavrela tak, aby z neho nebolo úniku, zmasakrovali stovky civilistov, žien a detí nevynímajúc. Kdo ste videli film Valčík s Bašírom (Waltz with Bashir) viete o čom píšeme, ostatní odporúčame pozrieť. Viac sa dočítate tiež tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Sabra_and_Shatila_massacre





V Sabre a Shátili vraj žije až pol milióna palestíncov a libanonských muslimov v podmienkach, ktoré im nedávajú moc nádeje do budúcnosti. To samozjreme hrá do karát Hizballáhu, ktorý tu ľahko rekrutuje nových členov. Hizballáh v podstate ovláda túto južnú časť Bejrútu. Micke nám “sľúbil “aj jazdu popri masívne opevnenom sídle Hizballáhu, ale vodič (kresťan) si to na poslednú chvíľu rozmyslel.

V nedeľu prišli noví členovia posádky: Viktor a Kristine. Ako sami hovoria, žijú v New Yorku a prespávajú v New Jersey. Kristine je architektka, Viktor pôvodom z Odesy je stavebný inžinier. V pondelok sme sa spolu rozhodli ísť do 90 km vzdialeného Baalbeku a zjednali si na ulici auto s vodičom. Náš výlet bol v podstate neúspešný pokus o sebevraždu. Náš vodič mal asi 80 a v jeho veku mu pochopiteľne na živote moc nezáležalo. Bohužiaľ podobnú životnú filozofiu vyznáva väčšina libanonských vodičov, asi to bude tým dlhoročným vojnovým prežitkom. Nie, že by jazdil rýchlo, priemerne 50km/h, dolu kopcom po dialnici to rozpálil aj na 70, ale jeho štýl bol smrtonosný. Najviac si to užil Viktor na prednom sedadle, kde samozrejme nefungoval bezpečnostný pás. A napríklad je bežná prax jazdiť po diaľnici (ak sa to dá diaľnicou nazvať) po krajnici v protismere. Nielen autá, aj traktory.


Stálo to ale zato. Baalbek (v antike Heliopolis) je úžasné miesto. Vraj najdôležitejšia Rímska pamiatka v Malej Ázii a najzachovalejší antický chrám vôbec a ďalšie superlatívy.
Baalbek sa nachádza v údolí Beqaa, známej to vinárskej oblasti. Celú cestu späť sme sa našemu vodičovi snažili vysvetliť, že chceme kúpiť nejaké víno. Myslím, že to doteraz nepochopil, napriek tomu, že sme mu to rukami nohami vysvetlovali a skoro pred nosom tiasli stromčekom viniča.









V utorok sme pre zmenu vyrazili do mesta Byblos, 35 km severne od Jounieh. Má sa za to, že je to vôbec najstaršie nepretržite obývané mesto na svete, založené 6000 rokov pred Kristom. Nachádzajú sa tam pozostatky fénických, gréckych aj rímskych stavieb a hrad vybudovaný v čase krížových výprav. Objavili sme aj veľmi dobré kníhkupectvo, kde sme kúpili zaujímavú knihu. “Krížové výpravy očami Arabov”, o tom ako barbari z Európy v mene Jesus Krista plienili prekvitajúce mierumilovné krajiny v Asia Minor.



Ráno sme si posledný krát zaplávali v bazéne olympíjskej dĺžky s morskou vodou a poplavíme sa do Izreala. Ale nikomu to nehovorte, aby sme nemali ráno problémy na colnici. Ozveme sa z Haify alebo Tel Avivu. M&M