V nedeľu sme pristáli vo Finike, v meste, o ktorom nie je viac čo napísať. V maríne mali aspoň slušné sprchy a stretli sme tam tri švédske loďe, ktoré práve zavŕšili plavbu z Thajska cez Červené more a Suez. Povzbudivá bola správa, že žiadne problémy s pirátmi v Adénskom prieplave nemali a ani nevyužili možnosť plavby v konvoji pod ochranou U.S. Fifth Fleet operucúcej v zálive. Plavili sa tesne popri pobreží Jemenu, a podľa "Svena" bol Jemen po Aljaške jeden z “highlightov” ich sedem ročnej plavby okolo sveta. Nevieme sa dočkať!
V pondelok (7. júna), stále fúka priaznivý juhozápadný vietor o sile 15+ kts a večer kotvíme v Cineviz Limani – ako hovorí pilot book : “Spectacular deserted anchorage”. Posúďte sami:
Jennifer @ Cineviz Limani
Kuk do zálivu cez kopec.
Svet je malý 3
Utorok sme “dorazili” ostávajúcich 35 nm do známeho letoviska Antalya. Práve včas, keďže Torulf odlieta v stredu skoro ráno. V ten deň máme “day ashore”, Lars si naplánoval vŕtanie sa v motore s miestnymi mechanikmi (stále nie na 100% fungujúca “magnetic clutch”) a my dvaja sme sa vybrali na výlet do 35 km vzdialeného Termessos – ruiny starobylého mesta situované v nádhernom horskom údolí Gulluk Dagi.
Lars, ranné kúpanie v Cineviz Limani
Antalya je miliónové mesto a dostať sa z maríny, ktorá je na západnom predmestí, na hlavnú stanicu na severe mesta nám trvá busom 70 min. Naskočíme na medzimestský bus do Korkuteli, ktorý nás vyhodí na rázcestí do údolia Gulluk. Ukazovateľ hovorí, že do Termessos ostáva ešte 9 km do kopca, ale aj tu je pripravený pohotový taxikár: vraj bude pršať a iná možnosť neexistuje a za 50 lira nás tam aj späť mile rád odvezie. Sa musel zblázniť hovorím, že just pôjdeme peši. “Priplazil” sa rýchlejšie, než sme čakali. Boli sme mu ochotní dať max dvacku, čo mu bolo málo, ale v tom na cestu odbočilo auto, reflexívne mi vystrelil za mladi vycvičený stopársky palec a na prekvapenie všetkých zastavilo: “Termessos?” “Yes.” a sedeli sme na zadnom sedadle. Taxikár sa ale nehodlal tak ľahko vzdať. Pribehol k autu a niečo nepekné kričal na vodiča “Ty tu robíš taxikára či ja?! Čo sa mi .... do roboty?!” Niečo v tom zmysle. Aby sme to skrátili, pán Bohuš a pani Ingrid majú dcéru, ktorá žije už 5 rokov v Antalyi, sú na návšteve, prenajali si auto a mali podobný nápad na výlet ako my. Česko-slovenský párik, ktorý sa tesne pred revolúciou presťahoval do Berlína, kde žijú do dnes. Požičali nám dáždnik a o dve hodiny sme sa stretli zase pri aute a potom nás zobrali do Antalye a vyložili v starom meste! Ďakujeme! :)
Pár fotiek z Termessos tu:
Termessiania boli veľkí bojovníci, strategicky situované mesto sa nepodarilo dobiť ani Alexandrovi Veľkému v roku 333 BC a jeho nezávislosť musela 70 BC uznať aj Rímská ríša. Ľudia mesto neskôr opustili a nechali svojmu osudu. Schátralo "prirodzenou" cestou - zemetrasenia a ďalšie prírodné živly.
Štvrtok 10. 6. 2010 z Antalye do Alanye
65 nm, 13 hodín. V Alanyi sa s nami rozlúčila Anki, ktorá v piatok ráno odlieta domov a v sobotu už má službu v nemocnici. O Alanyi sa dá napísať presne toľko ako o Finike. Okrem toho, že je to škaredé mesto (ok no majú hrad, ale kdo by tam v tom teple liezol) je tu aj nepochopiteľne veľa turistov. Na piatok máme naplánovaný nákup čerstvých potravín, ktoré pomali dochádzajú a budú potreba na dvojdňovú preplavbu na Cyprus. Taktiež musíme vybaviť imigračné povinnosti pre opustenie krajiny. Zatiaľ čo M&M nakúpili na obrovskom trhovisku za 7euro circa 10 kg zelovocia, nám plán prekazili úradníci. Zvyčajne stačí keď skipper prinesie pasy posádky, tentokrát si ale zmysleli, že nás chcú poznať osobne. To sa do 16.00 nepodarilo zorganizovať a kedže v sobotu a v nedeľu nepracujú, máme smolu. Takže zmena plánu a miesto na Cyprus ideme ráno ďalej na východ do 100 nm vzdialeného Tasucu. Je to najbližší colný prístav (tzv. Port of Entry) a neostáva nám než dúfať, že tam razítka budú fungovať aj cez víkend. Inak sa z krajiny Ataturka až do pondelka nedostaneme. 
zdravotná sestra, Scooter fan, sea-kayaking lover a zatiaľ najzábavnejší člen posádky - Anki
Torulf zo Švédska
Ako sme už písali, Fred a Grete sa budú z Larsom plaviť celé tri roky
A skoro by sme zabudli, ako náhrada za Torulfa a Anki prišli Pia a Mike (ako inak Švédi), ktorí sa s nami poplavia až do Libanonu. Pia je trochu plachá, Mike je výzorom niečo medzi Big Lebowskim a Mickey Rourkom. Vypadá, že je to pre nich spomienková plavba. Mike slúžil v 80. rokoch v UN Peace Forces práve na Cypruse, potom ho prevelili do Beirutu kde v nemocnici spoznal Piu.
Ozveme sa z Cyprusu. Vaši M&M
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára